Čo sa nezmestilo do knihy o Ivanke

V piatok 24. 11. 2017 o 17:00 hod. sa stretli v ivanskom kaštieli matičiari a široká verejnosť na besede z cyklu „Čo sa nezmestilo do knihy o Ivanke“. Témou bola História ivanského kaštieľa a rod Huňadyovcov.

Zišli sme sa vo vstupnej hale, odkiaľ nás pani Judita Blahutiaková previedla celým kaštieľom. Prehliadka kaštieľa začala na jej druhom poschodí, ktoré slúžilo grófom ako súkromné priestory. Potom sme sa presunuli na prvé poschodie, ktoré sa nazývalo „piano mobile“. Bol to rad miestností, ktoré sa využívali na prezentáciu. Na schodišti sme videli prekrásny krb. Pani Blahutiaková nám ukázala aj miesto, kde bola veľká pec, z ktorej sa vykurovalo viacero miestností na poschodí. Odtiaľ sme si prezreli izby na prvom poschodí, ktoré grófi používali ako prijímacie salóny a spoločenské miestnosti. Zastavili sme sa vo veľkej sále, kde nám bolo povedané viac o rodine Huňadyovcov. Zaujala nás tam cenná baroková výzdoba, ako napríklad benátske zrkadlo, krby zo vzácneho carárskeho mramoru i drevené obklady tiež z obdobia neobarokového slohu. Dozvedeli sme sa aj o prestavbe kaštieľa okolo roku 1860, o jeho modernizácii, o výstavbe veže, na ktorú sa ide točitým schodiskom a ktorá bola využitá ako vodojem.

Žijú ešte medzi nami pamätníci, spomínajúci si na posledných grófov v Ivanke. Pripomenuli sme si spomienku z detstva dnes už 93-ročnej pani Šrancovej, rod. Pošvancovej. Spomína si, ako sa dostala do kaštieľa, keď bola ešte dieťa. Pani grófka požiadala vtedajšieho pána farára, aby vybral dve dievčatá, ktoré sa mali hrať s kontesami. Pani Šrancová mala vtedy 9 rokov, tá sa hrala s mladšou kontesou Lolou. So staršou kontesou Maridy sa hrala vtedy asi 11-ročná pani Čukašová, rod. Horváthová. Pani Šrancová si z toho obdobia pamätá, že chodila do kaštieľa len cez bočný vchod. Ostal jej v pamäti zážitok, ako sa bicyklovali na detskom bicykli okolo kaštieľa. Mať vtedy detský bicykel bola veľká vzácnosť. Vždy na hody im pani grófka poschovávala balíčky s cukrovinkami v parku za kaštieľom do okolitých kríkov a ony ich hľadali. Bol to vtedy taký zvyk. Často sa hrávali v parku vzadu napravo pri domoch, kde im postavili domček na hranie. Raz, keď prišla na návštevu stará pani grófka (stará mama Loly a Maridy), prihovorila sa pani Šrancovej po maďarsky a ona jej tiež odpovedala v maďarčine. Na pani grófku si spomína ako na veľmi príjemnú a milú paniu, oblečenú v jednoduchých dámskych šatách. Niektoré z nich jej šila aj pani Treplanová. Poslednú nedeľu pred odchodom grófov z Ivanky sa po bohoslužbách pani grófka prišla osobne poďakovať rodičom p. Šrancovej za to, že umožnili ich dcére robiť kontesám spoločnosť. Toto je príbeh vtedy 9-ročného dievčaťa, ktoré prežilo časť svojho života s kontesami v ivanskom kaštieli. Druhý príbeh z detstva nám porozprával pán Janíček. Spomenul svojho otca, ktorý bol krajčír a staral sa o oblečenie pána grófa. Vždy po vyžehlení a úprave poslal syna (Jozefa Janíčka) naspäť do kaštieľa, kde dostal za túto službičku odmenu.

Bol to pre nás mnohých veľmi pekný zážitok, vďaka ktorému sme sa opäť dozvedeli niečo z histórie našej Ivanky.

Veľmi pekne ďakujeme za podrobný a zaujímavý výklad pani Blahutiakovej. Svoje poďakovanie vyslovujeme aj predstavenému Spoločnosti Ježišovej otcovi Emilovi Vánimu, SJ, ktorý nám umožnil prehliadku kaštieľa. Taktiež ďakujeme pánovi Martinovi Luteránovi, rektorovi  akadémie Antona Neuwirtha v kaštieli, že nám dovolili nahliadnuť do ich priestorov.

Táto zaujímavá téma sa nedala vyčerpať za taký krátky čas, a preto sme sa s pani Blahutiakovou dohodli na jej pokračovaní od marca 2018.

Jana Marianičová

 

Komentáre

komentárov