Čo sa nezmestilo do knihy o Ivanke – Ivanský kostol a krypta

Miestny odbor Matice slovenskej už niekoľko rokov organizuje  cyklus besied, na témy z histórie našej obce. Takmer všetky nám odprezentovala pani Judita Blahutiaková, ktorá má naozaj veľa poznatkov a materiálov týkajúcich sa histórie Ivanky. Beseda o Ivanskom kostole a krypte, bola pokračovaním dvoch predošlých besied – Ivansky kaštieľ s prehliadkou a druhá bola o majiteľoch kaštieľa. Beseda o kostole a krypte bola už  22. v poradí, ktorú usporiadali naši matičiari – číslo, za ktorým sa skrýva kus odkrytej histórie našej obce. Tentokrát sa opäť stretli nielen matičiari, ale aj ostatní záujemcovia z Ivanky, vo farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa a tu, naša už osvedčená pani Blahutiaková, začrela do histórie k prvým zmienkam o kostole v Ivanke, ktorý bol vybudovaný v 12.storočí. Pravdepodobne bol prvý kostol drevený a až neskôr, v rokoch 1770 – 1772 dal postaviť na jeho mieste gróf Anton I. Grasalkovič nový kostol, jeho dokončenia sa však nedožil a o dobudovanie sa postaral jeho syn Anton II. Anton II. mal niekoľko panstiev, šľachtických kaštieľov, ale až tak mal rád Ivanku, že si želal, aby bol pochovaný aj so svojou manželkou Annou Máriou Esterházyovou v krypte ivanskeho kostola. Jeho syn Anton III. zdedil celý veľký majetok a tiež, napriek tomu, sa rád zdržiaval vo Viedni a v Ivanke. Na sklonku života trpel vážnymi zdravotnými problémami, ktorým podľahol a tiež bol uložený do krypty v Ivanke. Jeho vdova, Mária Leopoldína, však dala previezť telesné pozostatky Antona III. a jeho rodičov do rodinnej hrobky v Máriabesnyo. Kúpou získal panstvo v Ivanke srbský šľachtic Michal Obrenovič, ktorý sa oženil s krásnou a vzdelanou Júliou Huňadyovou. V r.1856 vypukol v Ivanke veľký požiar, ktorý poškodil aj kostol a časť mobiliára. Obrenovič, ako patrón kostola, financoval jeho rozsiahle stavebné úpravy – postavili novú vežu, upravili fasádu a kostol vymaľovali. Premaľovali aj požiarom poškodený oltárny obraz ( stále je vidieť v jeho hornej časti veľké prepálené škvrny, ktoré sa nedali prekryť farbou ). Kostol bol upravený do súčasnej barokovo-klasicistickej podoby. Želaním Júlie Huňadyovej bolo, aby sa krypta ivanskeho kostola stala rodinnou hrobkou Hunyady de Kéthely, preto dala vyprázdniť a rozšíriť kryptu pod kostolom a telesné pozostatky kňazov, ktoré sa nachádzali v krypte dala pochovať na vtedajšom miestnom cintoríne ( na Hviezdoslavovej ul., kde stojí teraz materská škôlka ). Tak boli postupne pochovaní v krypte pod kostolom rodičia Júlie – Ferencz Hunyady  a grófka Júlia Zichy, brat Júlie Lászlo, s manž.grófkou Scharlotou Csáky, brat Kálman a jeho manž.Alexandrína Buol – Schauenstein a bratia Wilhelm a Pál Hunyady. Takou zaujímavosťou je, že Kálman Hunyady bol prezidentom klubu klusáckych dostihov ( dostihy s vozíčkom ), klubu, ktorý mal veľký európsky význam. V krypte je ešte uložený Dr.Franz Thún-Hohenstein, brat manželky posledného vlastníka ivanskeho panstva,Filipa Bosch zu Waldeck.Je smutné, že napriek veľkému želaniu Júlie Huňadyovej, práve ona je pochovaná vo Viedni na Zentralfriedhofe ( Centrálny cintorín ), kde sú jej pozostatky uložené za múrom, na ktorom nie je ani len jej meno. Môžeme sa len domnievať, že bola uložená len dočasne, lebo zomrela tesne po vojne 19.febr.1919 a naozaj ju chceli previezť do Ivanky, čo sa však neuskutočnilo. Keď nás pani Blahutiaková oboznámila s históriu kostola a krypty, išli sme si pozrieť zrekonštruovanú kryptu. Sú v nej uložené medené, krásne zdobené sarkofágy Huňadyovcov. Návštevníci boli nadšení, ba bolo počuť – „mám 80 rokov a som tu prvýkrát “ a takých bolo viac, preto treba poďakovať našim matičiarom za zorganizovanie tejto besedy. Veľké poďakovanie si zaslúži aj náš pán dekan vdp. Štefan Rusňák, ktorý urobil všetko pre to, aby boli pozostatky Huňadyovcov v dôstojnom prostredí a nielen krypta, ale aj kostol a okolie mali reprezentatívny ráz.

Za ivansku Maticu Zdenka Weberová

Komentáre

komentárov